Pojednanie o dobre a zle

Už ako malým deťom nám rodičia hovorievali, aby sme sa správali dobre a nerobili zle. Tak jednoduché a prosté. Postupom času sa to však začalo komplikovať. Zdalo sa, že niekedy ani dospelí nemajú úplne jasno v tom, čo je dobré a čo zlé.

Dobro a zlo ako vymyslené konštrukty spoločnosti

Na prvý pohľad sa môže zdať otázka dobra a zla jednoduchá, lenže ak pôjdeme viac do hĺbky, nastanú komplikácie. Ak sa ťa niekto chystá zabiť, vykonáš zlo tým, že ho zabiješ skôr? Bolo by správne zabiť Hitlera už ako malé dieťa? Ak sa rúti vlak na piatich ľudí a pred tebou je výhybka, zmenil by si smer jazdy vlaku, ak by si tým zabil len jednu osobu? Ak by sme si uviedli viacero príkladov, naše názory sa k otázke dobra a zla môžu líšiť. Naša schopnosť rozoznávať dobro od zla závisí od mnohých parametrov, napr. zvykov, pôsobenia spoločnosti, rodiny a našich génov. Podľa tejto hypotézy o tom, čo je dobro a zlo, rozhoduje spoločenská dohoda. Táto dohoda je vlastne dôsledkom evolúcie, ktorú sme svojimi mysliacimi schopnosťami a morálnym cítením usmernili. Neodvíja sa teda od základnej evolučnej výhody – silnejší prežije.

Dobro a zlo ako umelá konštrukcia inteligencie

Náš vesmír sa riadi prírodnými zákonmi a píše svoju súčasnosť, ktorou vytvára minulosť. Tieto zákony a princípy sú zakorenené v našom vesmíre. Sú tak fundamentálne, že zatiaľ ani nevieme, prečo existujú a prečo sú práve takéto. V nich by sme však dobro a zlo len márne hľadali. Vykonala gravitácia dobro či zlo, keď kvôli nej skolabovala hviezda a stala sa z nej čierna diera? Dobro aj zlo sú z tohto pohľadu, myslím si, len umelou konštrukciou ľudstva v spoločnosti. Sami sme tieto pojmy vytvorili z dôvodu nastolenia poriadku v našich životoch. Odlišujeme sa tak od iných primátov živočíšnej ríše, pričom aj niektoré druhy šimpanzov dokážu vnímať dobré a zlé činy. Zdá sa, že zlo a dobro sú abstraktné a umelo vytvorené konštrukty, ktoré sa uplatňujú v inteligentnejšej spoločnosti primátov [1].

Úmysel konateľa či následok?

Ak uvažujeme o morálnosti konania človeka, myslím si, že sa nemôžeme zaoberať úmyslom konateľa, ale následkami. Posúdenie následkov je teda kľúčovým faktorom pri rozhodovaní či človek spáchal dobro alebo zlo. To je veľmi podstatné uvedomiť si. V prípade, ak by sme sa zaoberali úmyslom konateľa, tak by sme mohli považovať za správne samovražedné odpálenie extrémistického moslima v centre mesta, pretože to vykonal s dobrým úmyslom dostať sa k bohu, v ktorého verí. Aj psychicky chorý človek, ktorý zabije svoju rodinu v snahe ochrániť ich pred jaštermi v zemi, ktorí by ich mučili, by sme v prípade zaoberania sa úmyslom konateľa, museli vyhodnotiť ako dobro. Z pohľadu následku je to však zlo, hoci za svoju chorobu nemôže.

Dobro a zlo ako princípy zakorenené vo vesmíre

Druhá časť mojej úvahy spočíva v úplne odlišnom pohľade na dobro a zlo, než som doteraz predložil. Aby sme sa dostali k podstate, musíme začať od samotného počiatku.

Človek je vesmír

V ranom vesmíre začala jedna zo známych interakcií, gravitácia, postupne zhlukovať hmotu do väčších objektov. Vznikali prvé galaxie či supernovy. Tie väčšie hviezdy skolabovali a explodovali. Tento dej dal priestor ku vzniku ťažších prvkov [2]. Teraz sa naskytá otázka: „Kto sme? Kto je človek?“ My a všetko okolo nás je tvorené práve z týchto prvkov dávnych supernov. Podľa tohto myšlienkového postupu musíme konštatovať, že vesmír nie je len okolo nás, ale v nás samotných. My sme vesmír a myslím si, že nie je dôvod k tvrdeniu opaku.

Ak nadviažeme na túto premisu, ako je to s dobrom a zlom? Ak sme si vytvorili konštrukty dobra a zla, vytvoril ho samotný vesmír. Ak dokážem uvažovať a posudzovať rôzne činy na základe ich morálnosti, neuvažujem o nich a neposudzujem ich len ja, ale aj vesmír.

Absolútna morálka?

Absolútna morálka podľa mojich predstáv existovať nemôže. Na základe pozorovania rôznych kultúr a spoločností na našej planéte, porovnávam ju so Špeciálnou teóriou relativity. V nej sa musíme neustále pýtať: „Vzhľadom k čomu?“

Predstavme si situáciu, v ktorej hrá šéf firmy, desať podriadených, nájomný vrah a pozorovateľ. Šéf psychicky a fyzicky týra svojich podriadených, ktorí kvôli nemu trpia aj zdravotnými problémami. Pozorovateľ to vidí, tak najme nájomného vraha, aby šéfa zabil. Vykonal dobro či zlo? Spýtajme sa vzhľadom ku komu? Vzhľadom ku desiatim podriadeným, myslím si, že vykonal dobro [3]. Vzhľadom ku šéfovi vykonal naopak zlo, zobral mu jeho život.

Záver

Ďakujem, že si si prečítal moju krátku úvahu či pojednanie o dobre a zle. Snažil som sa predstaviť dva možné uhly pohľadu na tieto pojmy, pričom sa neprikláňam ani k jednému a zároveň ku každému z nich. Som si ale takmer istý v tom, že absolútna morálka neexistuje. Nevešajme však hlavu. Môžeme si ju predstaviť ako sínusoidu, pričom rôzne kultúry a spoločnosti na Zemi sa nachádzajú na rôznych častiach tejto pomyselnej funkcie. Aby ľudstvo dokázalo žiť ako celok, ako jeden živočíšny druh, budeme sa musieť všetci pohybovať pri strednej hodnote sínusu [4].

Vysvetlivky:

[1] Hoci žiadne iné primáty nepoužívajú reč slov a gramatickú stavbu jazyka ako človek, môžeme však z ich (niektoré druhy šimpanzov) správania pozorovať rôzne reakcie na činy v ich spoločnosti.

[2] Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov, ktoré sú ťažšie než kyslík. Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobínu boli vytvorené pri výbuchu supernov pred miliardami rokov. Supernovy významne ovplyvnili zloženie Slnečnej sústavy a umožnila vznik života.

[3] Priznávam, že dosť radikálne riešenie.

[4] Strednú hodnotu sínusu s periódou T = 2π, vypočítame podľa vzorca:

vzoreca výsledok je 0. Myslím si, že okolo tejto hodnoty by sme sa mali pohybovať. Každý extrém považujem za nebezpečný.

Poznámka redakce:

Ak sa vám článok páčil, prosím podporte ho v hlasovaní výberu SME.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.