Ľudské chápanie

Dievča: „Môžem sa Ťa niečo spýtať?“
Chlapec: „Jasné.“
Dievča: „Prečo si myslíš, že všetko sa dá vysvetliť vedecky? A čo Boh? Ako vysvetlíš Jeho?“
Chlapec: „Pretože vo vede je logika. A čo Boh? Ten nejestvuje.“

Tento rozhovor som si vypočul dnes vo vlaku, keď som cestoval domov. Rozprávali sa dvaja teenageri, ktorí sedeli oproti mne. Podľa všetkého boli obaja veľmi sčítaní a rozumní, ale niečo mi na nich nepasovalo. Čo to bolo? Odpoveď ostáva skrytá.

Nezdalo sa mi však, že boli vzdelanejší, než väčšina ich rovesníkov. To dievča malo správne otázky a chlapec na ne správne odpovedal. Teda, správne z jeho hľadiska. Argument: „Pretože vo vede je logika,“ podľa mňa logiku nemá. Prečo? Pretože pokiaľ dokážem chápať len logicky, nemôžem chápať viac.

Dosť ma niekedy zaráža, keď si uvedomím, že sú ľudia, ktorím sú ukradnuté skryté pravdy života. Mnoho z Vás si iste povie, „Čo o tom môže vedieť on, ktorý má sám len dvadsať rokov?“ Nepodceňujte, prosím. Vraví sa, že múdrosť prichádza s vekom. No vraví sa aj, že niekto sa múdry už narodí. Podľa všetkého nie som ani jeden z týchto prípadov a to z toho dôvodu, že vo svojich očiach sám sebe nepripadám múdry. Ale to je nedôležité, nechcem veľmi odbočovať od témy. A áno, viem o tom dosť. Život ku mne nebol o nič milší, než ku komukoľvek inému.

Chcel som ale povedať, že je jedno, koľko má človek rokov, múdrosť si ho môže nájsť už v útlom veku, alebo ho nenájde nikdy. Všetko je len na nás. Ako máte chápať tie ‚skryté pravdy života?‘ Jednoducho. Sú to veci, ktoré majú vyšší zmysel.

Ak by som Vám chcel vysvetliť, ako funguje program, vysvetlil by som to pomocou vetiev. Podobne, ako keď som písal úvahu „Čo je život?“ Veľa ľudí mi písalo, pretože úplne nerozumeli, čo som tým chcel povedať, no nakoniec, keď sme mali možnosť rozprávať spolu osobne, alebo len telefonovať cez Internet, pochopili, čo som im chcel vysvetliť.

Nemôžem chápať niečo, čo má vyšší zmysel, ako napríklad sám život, ako niečo, čo už bolo predo mnou určené a ja len kráčam po ceste, ktorú mi určil niekto iný. Ale kto iný? Boh? Osud? Kto teda? Na túto otázku hľadám odpoveď.

Čo sa týka samotného ľudského chápania, je často obmedzené, čo sa týka filozofie, psychológie a všeobecných informácií, ktoré by mal človek mať. Nie je to však ich chyba. Chyba je práve v tom, k čomu rodičia učia svoje deti. Ak ich učia samým hlúpostiam, deti budú hlúposti robiť. Ak ich ale budú učiť múdrosti, deti budú chcieť byť múdre.

Ale to som znova odbočil. Teraz by som si dovolil ja položiť otázku Vám. Prečo chlieb spadne vždy natretou stranou na zem? Skúste nad tým, prosím, popremýšľať, som naozaj zvedavý, na čo prídete.

Viete, nie každý, kto sa rozhodne ukázať svoju výnimočnosť, ako napríklad prispievatelia, alebo dokonca samotný Admin tejto stránky, sa rozhodli ukázať, že sú niečím výnimoční. Len veľmi málo ľudí si svoju výnimočnosť dokáže priznať a to hlavne z toho dôvodu, že sa boja toho, že sa zmení pohľad ľudí na nich. Niektorí z nás majú odvahu vyjsť von s tým, čo ich trápi, alebo s objavmi, s ktorými sa chcú podeliť.

Občas sa ale stáva, že človek má úžasné myšlienky, ale nemá potrebu sa o ne deliť. Takýto človek je podľa mňa najúžasnejší, pretože aj napriek tomu, že ten objav urobil sám od seba, je schopný riadiť sa svojimi vlastnými pravidlami a filozofiou.

To by bolo nadnes všetko.
S pozdravom,
Richard Burda