Nedokonalý a neelegantný krásny vesmír

“Všetka filozofia vyviera z jednoduchých dvoch vecí: zvedavosti a chabého zraku… Problém je v tom, že túžime vedieť viac, než dokážeme uvidieť. ”

Bernard le Bovier de Fontenelle(1686)

Inteligentný dizajn

Zástancovia Inteligentného dizajnu (ID) tvrdia, že niektoré rysy nášho vesmíru a živých vecí, najmä prítomnosť informácií v bunke, sa dajú vysvetliť inteligentnou bytosťou, nie náhodným procesom. ID je niektorými veriacimi vnímaný ako moderný argument pre existenciu Boha.

V našom vesmíre skutočne dokážeme nájsť eleganciu, krásu a usporiadanosť. Tým myslím rád, ktorý určitým spôsobom riadi prírodné deje. Vyjdime von a uvidíme vynikajúco prispôsobeného vtáčika, ktorý obyčajným mávaním krídel dokáže lietať. Atmosféra má presne nastavenú hustotu, aby to vtáčik dokázal. Prejdeme trochu ďalej a vidíme nádherný vodopád, ktorého zvuk úžasne lahodí našim ušiam. Vďaka potokom, riekam, moriam a oceánom v spojení so slnečným teplom, sa môže voda dostať aj do suchších oblastí, kde ju potrebujú určité druhy rastlín či živočíchov. Majú jej tam síce menej, no sú na to veľmi dobre prispôsobené. Príroda je, zdá sa, v krásnej synergii. Lenže to, že v nej dokážeme nájsť eleganciu neznamená, že je skutočne v celej svojej veľkoleposti elegantná. Môžem si obliecť krásny kostým, ale pod ním môžem mať roztrhané spodné prádlo. Rád, ktorý hľadáme v prírode, je rádom, ktorý chceme nájsť v sebe.

Náhodnosť

V posledných storočiach ľudskej existencie pomocou vedy zisťujeme, že život aký je na Zemi, nie je nikde okolo nás. Teda sme naň zatiaľ nenarazili. Prečo sme tu? Filozof Arthur Schopenhauer povedal, že tí, ktorí nežasnú nad náhodnosťou našej existencie, nášho sveta, sú duševne zaostalí.  Veľa ľuďom táto otázka vŕta z času na čas hlavou. Pravdepodobne väčšine veriacim však nie je záhadou. Je im jasné prečo vesmír, my a všetko okolo nás existuje. Pretože to stvoril Boh. Je veľmi mocný, nepotreboval nič k tomu, aby stvoril niečo. Stvoril náš svet “ex nihilo“. Väčšina veriacich tomu skutočne verí, takže v princípe žiadna záhada bytia pre nich neexistuje. Lenže prečo existuje Boh? Čisto logicky Boha dokázať nevieme, teda pokiaľ neveríme ontologickým argumentom (Dúfam, že nie. Sú veľmi slabé.). Môžeme si ale predstaviť, že skutočne existuje. Jedného dňa mu napadne: ,,Som všemocný, večný…odkiaľ som sa vzal? Prečo som tu? Z čoho sa skladám?” 

Vedecký pohľad

Nechajme ale Boha Bohom. Mnoho ľudí v neho neverí. Čím ho nahradiť? Skúsme vedou. Vychádza z pozorovania a experimentov, na základe ktorých sa formulujú hypotézy. Tie sa následne testujú a pri ich potvrdení sa hypotéza stáva teóriou. Mohol vesmír vzniknúť len náhodnou fluktuáciou v prázdnote? Túto hypotézu veľmi dobre spracoval známy fyzik Lawrence Krauss vo svojej knihe Vesmír z ničoho.

V podstate ide o to (veľmi zjednodušene), že z absolútnej prázdnoty, ničoty bez hmoty či energie, vznikla malá bublinka “falošného vákua”, ktorá fluktuovala do existencie. Následne infláciou sa zväčšila do obrovských rozmerov a vytvorila náš vesmír vo všetkej jeho kráse. Lawrence Krauss tvrdí, že dnes už vieme, že týmto spôsobom mohol vzniknúť náš vesmír. Richard Feynman, jeden z najvýznamnejších mozgov minulého storočia, na jednej svojej prednáške povedal (budem parafrázovať): ,,Nech máte akúkoľvek krásnu hypotézu a vynikajúci matematický model, ak je v rozpore s empirickým poznaním, môžete ho zahodiť do koša.” Zatiaľ nemáme ako overiť danú hypotézu. Ďalej je v nej cítiť špecifický pohľad na svet, ktorý môžeme vidieť aj u veriacich v Boha. Lawrence Krauss je ateista, no stále je otrokom náboženského pohľadu na svet. Nevystupuje tu nad všetko ostatné Boh, ale zákony kvantového poľa.

Zjednotitelia

Stephen Hawking prišiel s vynikajúcim modelom vesmíru, ktorý je absolútne sebestačný a nepotrebuje žiadne zásahy zvonka. Po jeho publikovaní sám povedal, že sú to v podstate len rovnice. Lenže kto (alebo čo) umožní, aby vznikol vesmír opísateľný týmito rovnicami? Tento model vesmíru je v jeho knihe Veľký plán, kde hovorí aj o tzv. Teórii všetkého. Fyzik Murray Gell Mann s takýmto názvom príliš nesúhlasí. Namiesto toho hovorí o Fundamentálnom zákone. V princípe ide o zjednotenie všetkých nám známych prírodných síl: gravitačná, elektromagnetická, silná a slabá jadrová. Takýchto fyzikov môžeme nazvať aj ako Zjednotiteľov túžiacich po Finálnej pravde (snáď sa nikoho takýmto vyjadrením nedotknem). V odbornej literatúre sa dočítate o Grand Unified Theory (teória veľkého zjednotenia).

Všímate si ten konštrukt? Chceme sa nachádzať v dokonalom a elegantnom vesmíre, ktorý je opísateľný jednou veľkolepou teóriou. V podstate ide o pseudo-náboženský pohľad na svet, v ktorom hľadáme dokonalosť a elegantnosť. Hľadáme samých seba. Lenže podobne ako kvantová neurčitosť bude vždy obmedzovať naše možnosti poznania ríše atómov a častíc, tak aj obmedzená znalosť fyzikálneho sveta nám zabráni zostrojiť Teóriu všetkého. Neexistuje žiadne fyzikálne zjednotenie, existujú len stále lepšie a lepšie modely popisujúce fyzikálnu realitu, ktorú dokážeme merať. Paradox je ten, že čím lepšími meracími prístrojmi disponujeme, tým narastá naša nevedomosť. Čim ďalej sa pozeráme, tým väčšie sú hranice, za ktoré by sme mali ešte dovidieť. Je ťažké si to pripustiť, no vystihuje to fundamentálne medze ľudského poznania.

Nedokonalý, neelegantný…

Vo svetle objavov posledného desaťročia stačí len otvoriť oči a všimnúť si, že príbeh sa začal rozvíjať iným smerom: Nejde v ňom o to, že špeciálny vesmír zrodil špeciálne bytosti. Ide o to, že obyčajný vesmír zrodil špeciálne bytosti. Čím ďalej sa skôr dozvedáme, že neexistuje žiadny veľkolepý plán, žiadny kozmický projekt, žiadne všeobsiahnuté vysvetlenie nášho vesmíru. Je tu, aj keď by nemusel. Vesmír, ktorý sa vynoril z bublinky a zhodou náhod obsahoval to správne zloženie dôležité k tomu, aby okamžite neskolaboval v ničotu. Prežil a skrz interakcie svojich hmotných zložiek umožnil vznik štruktúr. Ich narastajúca zložitosť následne vyústila v živé bytosti. Rád, ktorý pripisujeme prírode, je rádom, ktorý hľadáme v nás samých. Svet je nádherný len preto, lebo o ňom premýšľame.

Úryvok z knihy Trhlina vo stvorení sveta od fyzika Marcela Gleisera.

Náš vesmír je skutočne nedokonalý a neelegantný. V minulom storočí boli časticoví fyzici veľmi prekvapení. Spustili urýchľovač a samé nové častice! Postupom času im dochádzali nápady, ako ich vlastne pomenovať. Táto éra sa nazýva Časticová zoo.

Ďalej je celkom zaujímavé, že elektrón má rovnaký náboj (opačného znamienka) ako protón, ale úplne inú hmotnosť. Rozhodne to nie je výsledkom dokonalosti či elegancie. Je na tom fascinujúce, že aj vďaka tomu môžeme existovať. Ak by bol protón trošku ťažší, všetky jadrá atómov by sa rozpadli.

Len si predstavte žiť v dokonalom vesmíre. Každý by bol dokonale symetrický, neexistovali by žiadne rozdiely. Dokonalý vesmír od dokonalého tvorcu by bol nudný, nepestrý. Vďaka tomu, že v ňom nie je žiadny plán, žiadny dizajn, sme tu. Hmota by totiž s antihmotou dokonale interagovali a neostala by žiadna hmota pre stvorenie planét, hviezd, sústav či galaxií. Cez zimu vyjdite von a nazbierajte si do dlane snehové vločky. Pozorujte ich. Sú úchvatné a krásne. Každá je iná. Je to ako s ľuďmi. Každý je svojský, každý má v sebe niečo odlišné od ostatných. To vytvára našu rozmanitosť a jedinečnú krásu. A nielen našu! Krásu celého vesmíru, celej jeho zložitosti a komplexnosti. Každý list na strome sa hýbe trochu iným smerom, každý list vyzerá trochu inak. Strom od stromu, planéta od planéty, galaxia od galaxie sa líšia. Pretože náš svet, príroda, vesmír je úplne obyčajný, nedokonalý a neelegantný.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.