Poznaj seba samého

Poznaj seba samého

(Sokrates)

 

Sebapoznanie – jedna zo základných potrieb. Paralelne aj obava väčšiny populácie. Možnosť vidieť sebapoznanie v dvoch rovinách prináša diametrálne odlišné poznatky. Strach zo sebapoznania sa stal naším pánom a koreňom všetkého zla. Hrozba v podobe stratenia komfortnej zóny je priam odstrašujúca. Absencia imaginárnej masky nám vháňa do žíl nechcený adrenalín. V čom tkvie strach zo sebapoznania? Ako vplývajú genetické predispozície na rozmanitosť vo svete?

Ľudia sa už odpradávna stretávajú so strachom. Existuje široká škála podnetov, ktoré ho môžu vyvolať. Strach bol prakticky súčasťou našej štartovacej výbavy. Deaktivuje činnosti posledného zrnka sebadôvery. Tento náš životný sprievodca nemá záujem vzdať sa svojej ľudskej obete. Za tie roky sme sa s tým akosi stotožnili. Ako nám život plynie pomedzi prsty, každý z nás sa ocitne na rázcestí. V dobe, keď bezohľadnosť a egoizmus hrajú prvé husle,  rozhodneme sa kráčať po tej ľahšej ceste. Spoločensky vyhľadávaná formulka „nájdem smietku v oku cudzieho, no nevidím brvno v svojom oku“ konečne našla svoje opodstatnenie. Hľadanie chýb na blížnych sa stalo naším životným poslaním. Slepo žijeme v domnienke, že nám tento rituál oddiali pohľad do zrkadla. Čas však ukáže, že sme si strelili vlastný gól.

S týmto zistením ide ruka v ruke otázka, aká je príčina zlozvyku, ktorý neúnavne vykonávame? Sebapoznanie ponúka možnosť odomknúť trinástu komnatu, odkryť naše slabé stránky a vlastnosti. Predstava tohto obradu naháňa všetkým smrteľníkom zimomriavky. Namiesto toho, aby sme začali od seba, hľadáme, čo spôsobuje dysfunkčnosť v našom okolí. Deficit empatie a nízka koncentrácia altruistov. Aktuálny stav spoločnosti. Následkom toho sa v zornom poli objavujú postavičky z nášho vlastného okolia. Títo ľudia sa so stúpajúcou intenzitou stávajú objektom záujmu. Človek sa zbavuje možnosti vidieť svoje chyby, robiť v súvislosti s nimi akýkoľvek progres, tým činom aj rozvíjať svoju osobnosť. Osobne zastávam názor, že spúšťačom tejto lavíny negatívnych dôsledkov je nedostatok sebavedomia. Nízke sebaprijatie. V priebehu života sme dennodenne konfrontovaní situáciami, ktoré len umocňujú náš pocit menejcennosti. Sentiment, ktorý je zakotvený v každej mysli, sa umocňuje pri akejkoľvek rozporuplnej situácii. Následkom toho sa pomaly zmenšuje okruh záľub, až dosiahne chabé rozmery. Tento jedinec sa stáva spoločenským outsiderom, pomyselná ulita sa stáva jeho jediným útočiskom. Upadá do hlbokej letargie a úsmev sa pre neho stáva heroickým výkonom.

V súvislosti so sebapoznaním je priam žiadúce, aby sme túto vec posudzovali z viacerých aspektov. So zreteľom na nás a svet. Od nepamäti túžime spoznávať. Naše  vnútro dychtivo žiada, aby sme zahasili smäd po cestovateľských a kulinárskych zážitkoch. Ženieme sa kamsi do neznáma, do tých najvzdialenejších kútov na zemi. S jediným cieľom, a to nájsť akýsi vnútorný pokoj a životný balans. Naša pamäť má krátke trvanie, Skutočnosť, že poznávanie musí začínať v prostredí, v ktorom sme prešli prvé kroky a vyriekli prvé hlásky, sme dávno vypustili z hlavy. Poznať svoje korene znamená poznať svoju minulosť. Bez poznania minulosti nemôžeme robiť závery o našej osobnosti. Vedomosť o našej domovine je tá časť z nás, ktorú tak úpenlivo hľadáme počas celého života. Ak sa budeme cítiť ako cudzinci vo svojej vlasti, vráti sa nám to ako bumerang ďaleko za hranicami našej krajiny.

Prečo by sme mali dať šancu sebapoznaniu? Črtá sa mi minimálne jeden dôvod, ktorý stojí za zmienku. „Znalosť slov vedie k znalosti veci.“ Tento múdry výrok vyslovil Sokratov žiak Platón. Citát nachádza svoje opodstatnenie aj v oblasti sebapoznávania. Vedomosť o sebe samom pomáha lepšie pochopiť okolie. Ak nebudeme akceptovať svoje chyby, rovnaký postoj zaujmeme aj smerom von. Pri sebapoznaní vyplávajú na povrch všetky naše slabé a silné stránky. Bez akýchkoľvek výhovoriek prevezmeme zodpovednosť za svoje emócie a správanie. Ak budeme nekompromisní k sebe, prestaneme viniť okolie z vlastných chýb. Pozitívny vzťah k sebe umožní byť ohľaduplným k druhým. Objavenie cesty k (seba)láske a rešpektu. Zmysel sebapoznania naznačuje aj naše vnútro, ktoré je mnohokrát v úzadí. Podceňujeme skutočný význam vnútorného zdravia. Dennodenne sme konfrontovaní kritériami vonkajšej krásy, ideálom fyzického pôvabu, „kultom tela“. Každý, kto sa nestane horúcim kandidátom na splnenie týchto parametrov, pomaly rezignuje. Prehlbuje  sa v ňom apatia a otupenosť života. Práve skutočná „sonda“ do nášho vnútra je relevantnejším dôkazom o zdraví človeka než prvotný pohľad do zrkadla. Stať sa dobrým poslucháčom vnútorného hlasu je jedným zo základných pilierov autentického spôsobu života. Zdravá myseľ rovná sa zdravé telo.

Objavením myšlienky determinizmu, ktorej významným predstaviteľom bol Demokritos, nastal vo svete zlom. Tento slávny grécky filozof okrem iného tvrdil,  že atómy vykonávajú stále rovnaký vlastný pohyb (sú teda determinované). Príchod Epikura znamenal nadviazanie na Demokritov atomizmus, no práve Epikuros dal atómom možnosť odchýlky. Tento nový poznatok objasňuje, že náš svet je rozmanitý a môže vzniknúť niečo neočakávané. V časoch, keď sa stereotyp nenosí, je spontánnosť „in“. Rovnako je to aj so živými obyvateľmi tejto planéty. Ani my nie sme bez chýb, každý narážame na svoje úskalia, máme svoje achillove päty, no spoločnými silami tvoríme osobitý celok, ktorý je jediný svojho druhu.

Tento svet v žiadnom prípade nie je skúpy na mnohotvárnosť. Každý človek bol obdarený silnými a slabými stránkami, dobrými a zlými vlastnosťami, ktoré mu boli dávno predurčené. Zistiť akí sme, ako reagujeme na podnety, aké myšlienky víria našimi hlavami, sú pre nás dôležité objavy. Rovnako ako schopnosť akceptovať naše chyby, no zároveň v súvislosti s nimi zaznamenávať progres. Nebáť sa o chybách otvorene hovoriť. Hľadať nové riešenia na druhej strane – v rovine, ktorá nám ponúka objaviť svoje lepšie vlastnosti a schopnosti. Našu genetickú výbavu charakterizujú ingrediencie, ktoré tvoria ten najlepší recept na jedinečnú ľudskú bytosť. Prejavuje sa v špecifickom spôsobe intenzívnej činnosti. Tvorí dielo s nezameniteľným rukopisom. Cestu sebapoznania ideálne vystihuje Sokratov výrok „Viem, že nič neviem.“ Nikdy nenadobudneme pocit úplného poznania, no jednotlivými krokmi sa k tejto méte približujeme. Sebapoznanie je celoživotnou púťou. Nekončí. Trvá. Neustále môžeme nachádzať nové zákutia našej duše. Sebapoznanie má moc minimalizovať v našom živote jednotvárnosť a popustiť uzdu fantázii. Fantázii, ktorej zásoby sú nevyčerpateľné.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.