Výchova detí bez náboženského vyznania môže byť lepšou alternatívou

Výchova detí bez náboženského vyznania môže byť lepšou alternatívou. Zdá sa, že archetyp rodiny vychovávajúcej svoje dieťa už od narodenia s náboženským vierovyznaním, sa stane minulosťou. Metaanalýza predchádzajúcich výskumov hodnotí vzťah medzi religiozitou a rasizmom v Spojených štátoch amerických.

Zdravšie deti

Výskum naznačuje, že sekulárna výchova, teda výchova oddelená od náboženstiev a náboženských presvedčení, vedie všeobecne ku zdravším deťom. Deti totiž disponujú menšou náchylnosťou k rasizmu, sú menej pomstychtivé, menej militaristické, menej nacionalistické či viac tolerantnejšie než religiózni dospelí (v priemere).

Podľa Phila Zuckermana, profesora sociológie na Pitzer College v Claremonte, sú sekulárne rodiny veľmi vzdialené od dysfunkčných, nihilistických či rodín „bez kormidla“. Sekulárne domácnosti poskytujú pevný základ pre deti. Ďalej uvádza, že ateistov vo väzenskej populácii USA takmer nevidno, konkrétne predstavujú menej než 0,1% percenta väzňov podľa správ Federálneho úradu pre väzenia.

Iný výskum z Bostonskej univerzity naznačuje, že deti s náboženským zázemím sú menej schopné rozlišovať medzi fantáziou a realitou v porovnaní s deťmi sekulárnych rodín. Výskumníci hovoria: ,,Deti zo sekulárnych rodín hodnotia častejšie protagonistov (príklad: Dedo Mráz) fantastických príbehov ako vymyslených než deti z náboženských rodín.“ Výsledky naznačujú, že vystavenie náboženských ideí má silný vplyv na detskú diferenciáciu medzi realitou a fikciou, a to sa netýka len náboženských príbehov.

Pomohla by náboženská informovanosť?

Riešenie môže byť jednoduché. Daniel Dennett, filozof zaoberajúci sa (okrem iného) filozofiou mysle či vedomia, navrhuje, aby sa do škôl zaviedol nový predmet, v ktorom sa deti naučia fakty o všetkých náboženských ideológiách, teda o ich knihách a pôvode kníh, symboloch, vplyve na spoločnosť či celkovo evolúcii náboženstiev. Podľa jeho slov počas prednášky na TED: ,,Malo by to byť predložené fakticky, priamočiaro, bez konkrétneho prifarbenia.“

Podľa Dennetta, ak zabezpečíme takúto výuku, až potom ich môžeme učiť „čo sa nám zachce“ (v zmysle náboženskej viery). Svoju myšlienku priamo spája s princípmi demokracie. Ak žijeme v demokratickej krajine, potrebujeme informovanú verejnosť, pretože demokracia bez verejnej informovanosti neexistuje a existovať nemôže. Informovaný súhlas je v podstate samotným základom nášho pojatia demokracie. Dezinformovaný súhlas nemá hodnotu – je ako hod mincou.

Výskumy naznačujú jasne. Ak dieťa od narodenia nevychovávame v náboženskej viere, má teoreticky lepší potenciál stať sa zdravším. To vrhá tiene aj na zaužívané tradičné náboženské rodiny v našich končinách.

Zdroje:

Publikováno na blogu autora.

Komentář

  1. Od Polášek

    Odpovědět

  2. Od Polášek

    Odpovědět

  3. Od Polášek

    Odpovědět

  4. Od Polášek

    Odpovědět

  5. Odpovědět

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *