Vedomie – najzáhadnejší jav vesmíru
„Ja“ je v podstate kontrola systémov celého tela v čase. „Ja“ je spôsob, ktorým sme si vedomí svojich činov a pamätáme sa na ne. Vďaka tomu máme plány, ciele, obavy a nádeje.
Všetci si v sebe nosíme dlhý román, ktorý na základe svojich skúseností, poznatkov a všeobecne kauzálnych vzťahov upravujeme. Tento román sa koná vo 4-rozmernom priestoročase, obsahuje vône a zápachy, radosť a smútok, nádej či beznádej. Je to naše Ja, naše vedomie.
„Neexistuje nič, čo by sme poznali dôvernejšie, ale zároveň ide o najzáhadnejší fenomén v celom vesmíre.“ ~ David Chalmers
Ja je v podstate kontrola systémov celého tela v čase. Ja je spôsob, ktorým sme si vedomí svojich činov a pamätáme sa na ne. Vďaka tomu máme plány, ciele, obavy a nádeje.
Evolučný vznik vedomia (špekulácia)
Podľa psychológa Juliana Jaynesa (The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind (1976)) – s ktorým súhlasí aj filozof Daniel Dennett – je možné, že naši pradávni predkovia používajúci jazyk, si neboli skutočne vedomí. Ich reč bola skôr štýlom komunikácie počítačov. Určite to nie je vedomá komunikácia. Keď mal náš predok problém, mohol „požiadať“ o pomoc a niekto ho mohol počuť. Vďaka tomu si vypestovali návyk žiadať o pomoc či klásť otázky. V časoch tejto primitívnej komunikácie mohli riešiť určité problémy položením otázky, ktorú síce neadresovali nikomu konkrétnemu, no mohol im odpovedať ktokoľvek, kto bol nablízku. Jedného dňa však nejaký pračlovek položil otázku a naokolo nebol nikto, kto by ho mohol počuť. On ale svoju otázku počul, začal vymýšľal odpoveď a uspel. Vlastne vytvoril komunikačné spojenie medzi dvoma časťami jeho mozgu, medzi ktorými bol problém v spojení. Jeden komponent narazil na problém a nevedel si s ním rady, druhý ho vyriešil. Sú situácie, v ktorých môže mať hovorenie so samým sebou obrovský efekt, ktorý by sme inak nedosiahli.
Toto by mohlo byť evolučné vysvetlenie toho, ako sme sa začali rozprávať so sebou samými. Vedomé myslenie môže byť založené na súkromnom rozprávaní sa samého so sebou. Z tohto môžeme ľahko predpokladať evolučný posun smerom k mysleniu a teda modernému človeku.
Spôsoby nazerania na vedomie
Existuje mnoho šialených predstáv ohľadom vedomia. Preto chvíľu ostaňme pri Dennettovi. Podľa neho vedomie, celý predpoklad subjektívneho románu, zahŕňa druh ilúzie a zmätenia. Čo treba urobiť? Stačí vysvetliť objektívne funkcie a správanie mozgu, čím sa vysvetlí všetko.
Ďalší filozof David Chalmers si myslí, že je tento spôsob nazerania na vedomie blízko ku spochybneniu samotného vedomia. Počas prednášky TED hovorí, že na vedomie môžeme nazerať ako na základnú jednotku vesmíru. Vedomie patrí podobne ako gravitácia, kvantová mechanika, hmota, priestoročas atď. do skupiny zákonov (či javov), ktoré už viac nevysvetľujeme žiadnymi jednoduchšími pojmami. Sú v podstate brané ako primitívne, na ktorých je založený celý vesmír. Podľa tohto prístupu by sme mohli začať vedomie skúmať pomocou ďalších fyzikálnych procesov, ktorými sa riadi.
Druhý pohľad (Tononyho hypotéza), ktorý David Chalmers taktiež považuje za veľmi sľubný, je chápanie vedomia ako niečoho univerzálneho. Vlastne každý systém vo vesmíre má svoje vedomie, resp. jeho určitý stupeň. Nielen zvieratá, ale aj rôzne mikróby či dokonca elementárne častice majú nejaký stupeň vedomia. Je však dôležité si uvedomiť, že tu nezachádzame do ezoteriky a mystiky.
Táto hypotéza nepredstavuje inteligentné fotóny, ktoré zažívajú negatívne pocity z toho, že si len tak poletujú priestoročasom rýchlosťou svetla a nikdy neprivoňajú k ružiam. Hypotéza len naznačuje, že aj elementárne častice môžu mať nejaký druh predchodcu vedomia. Prakticky sa stupeň vedomia líši svojou komplexnosťou. Mozog človeka je natoľko komplikovaný a obsahuje také množstvo informácií, že je náš stupeň vedomia zatiaľ najvyšší poznaný. Taká myš má v mozgu menej informácii, je menej zložitý a preto bude jej stupeň vedomia nižší. Týmto spôsobom sa môžeme dostať až ku samotným elementárnym časticiam, pričom množstvo informácii klesá s komplexnosťou systému.
Zatiaľ nikto nevie, čo je vedomie. Dokonca je tu stále určitá pravdepodobnosť, že je len ilúziou. Jedno je však isté. Moderná veda sa začala o vedomie zaujímať a podrobne skúmať. Nasledujúce roky sa možno dočkáme zaujímavých odhalení o našom vedomí či slobodnej vôli. Vedomie – najzáhadnejší jav vesmíru.
Zdroje:
- http://www.abebooks.com/book-search/isbn/0395207290/first-edition/
- http://www.kritika.sk/pdf/2_3_2004/5.pdf
- http://www.ted.com/talks/david_chalmers_how_do_you_explain_consciousness?language=cs#t-148136
Publikováno na blogu autora.
Dobrý deň,
rád som si prečítal Váš príspevok na tému, ktorá ma veľmi zaujíma. Tiež mám na tomto webe článok o vedomí. Tononiho teória mi je veľmi blízka, ale viac sa mi pozdáva názor Johna Searla, tiež má prednášku na TEDe. Vôbec sa mi nepáči Dennettov názor, že vedomie je ilúzia, lebo ako hovorí Searle, ak mám nejakú ilúziu, tak si ju uvedomujem. Tak len čakám, kedy vedci tú záhadu rozlúsknu.