Audi partem alteram

Tento list je písaný nepastierskou formou. Morálne hodnoty mi nedovolia nazývať sa (alebo list) pastierom či takýmto prívlastkom. Slovenskí biskupi si tento prívlastok vo svojich listoch dovolia a výsledkom je aj špecifický obsah, ktorý adresujú svojim čitateľom. Táto forma evokuje, že sú informácie od autority, ktorú treba počúvať a podriadiť sa jej. Evokuje, že jej čitatelia sú neschopní individuálneho myslenia. Zvyčajne bývajú písané psychologicky násilnou formou. Tento list však nie je z tých, ktorým treba bezmyšlienkovite veriť, rešpektovať a podriadiť sa. Účelom je poukázať na logicky nepostačujúce argumenty pre obhajobu viery v kresťanského Boha či Biblie, psychologické, morálne a spoločenské aspekty, nad ktorými sa má intelektuálne úprimný čitateľ hlboko zamyslieť a rozumne zhodnotiť svoje postoje a názory. List je pojednaním o disfunkcii katolíckej cirkvi v zmysle morálneho vzoru pre spoločnosť.

Tomáš Búran, Dubnica nad Váhom, 23.2.2015

Audi partem alteram

Ak ste niekoho v minulosti nazvali katolíkom, ihneď sa presne vedelo, čo máte na mysli. Dnes je pojem kresťan katolík všeobecnejší. Zhodneme sa v tom, že katolík musí veriť v boha a posmrtný život. No v boha a posmrtný život veria aj moslimovia, ktorí sa za katolíkov nepovažujú. Preto je potrebné pridať minimálne vieru v Ježiša Krista, ako božieho syna a vnímanie Biblie ako rovnakej autority popri cirkvi a tradícii. Až v takom prípade snáď možno považovať veriaceho za katolíka. Tento list je určený najmä pre konzervatívnu časť katolíkov, biskupov a predstaviteľov RKC Slovenska. Chcem však, aby si ho prečítala aj širšia verejnosť umiernených veriacich či ateistov. Považujem za potrebné, aby ste o týchto problémoch vedeli aj vy a neboli k nim ľahostajní.

Mnohým ľuďom prináša viera v Boha/boha filozofickú cestu životom a pomáha pri každodenných ťažkostiach. Niektorí nazývajú bohom prírodu, niektorí prvotnú príčinu. Niektorých boh ani nezasahuje do diania vesmíru, pričom je chápaný ako neurčitá energetická entita. Svoju vieru, filozofiu života, držia vo svojom vnútri. Sú pokorní voči vesmíru a intelektuálne úprimní voči sebe samým, pretože svojmu bohu nenálepkujú žiadne ľudské vlastnosti a uvedomujú si, že ich ani nepoznajú. Uvedomujú si, že v skutočnosti nevedia či Boh/boh, v ktorého veria, vôbec existuje. Problém však nastáva vtedy, keď sa zo samotnej umiernenej viery stane presvedčenie, začnú prevládať dogmy potlačujúce kritické a racionálne myslenie. Keď sa z viery stane biznis, nástroj politickej moci a svoju individualitu prenesie do spoločnosti ako jedinú, absolútnu a neomylnú pravdu.

Vaša viera v kresťanského Boha je vlastne vierou v neviditeľnú bytosť, ktorá stvorila celý vesmír a dala mu určitý rád. Vesmír s miliónmi galaxií, miliardami hviezd a miliardami miliárd planét. To všetko len preto, aby bola vo vzťahu s jedným z primátov na Zemi. Táto nadpozemská bytosť sa však mimoriadne zaujíma o to, čo robíme, predovšetkým na činnosti, keď sme nahí. Veríte, že táto bytosť je spravodlivá, najmilšia a všemohúca. Veríte, že je Biblia absolútne pravdivá, obsahujúca jedinú morálnu pravdu. Veríte, že keď boli ľudia príliš hriešni, tak na nich zoslala potopu, pričom Noemovi prikázala postaviť archu, do ktorej zmestil všetky zvieratá, dva z každého druhu. Veríte, že milosť tejto bytosti spočíva v tom, že nechala svojho syna zomrieť na kríži v obrovských bolestiach. Táto bytosť neschvaľuje čarodejníctvo, homosexualitu, masturbáciu, pohlavný styk pred svadbou a vlastne náš svet stvorila ako laboratórium, v ktorom pozoruje našu schopnosť veriť takýmto spôsobom: Ak uveríš, pôjdeš ku mne do nebeského kráľovstva a bude ti naveky dobre, v opačnom prípade sa budeš naveky smažiť v pekle.

Prvotná príčina

Pre obhájenie svojej viery používate rôzne argumenty a jedným z nich je aj prvotná príčina. Podstata tohto argumentu je relatívne správna a pozostáva z našej skúsenosti. Všetko čo sa v našich životoch udialo, malo svoju príčinu a následok. Som smädný, tak sa napijem. Dôsledok je ten, že na určitú chvíľu uhasím smäd, pričom príčinou bol práve pocit smädu. Ak by sme sa pozreli na kauzálnu následnosť smerom do minulosti, tak vždy akcia vyvolala reakciu. Avšak problém tohto argumentu je očividný.

Albert Einstein kedysi povedal:

Ľudia často hovoria, že všetko je relatívne. Lenže ak by sme chceli byť poctiví, tak aj samotná relativita je relatívna, to znamená, že je v nej niečo absolútne.

Vy, ktorí argumentujete prvotnou príčinou, jednoducho nie ste poctiví. Na kresťanského Boha totiž nevzťahujete podmienku kauzality. Preto je namieste spýtať sa: „Kto stvoril Boha?“  Logik a filozof Bertrand Russell v minulosti poukázal na to, že táto jednoduchá úvaha odhalila logickú chybu v argumentácii prvotnou príčinou. Ak všetko musí mať svoju príčinu, tak aj boh. Naopak, ak môže existovať niečo bez príčiny, môže to byť rovnako ako boh, aj vesmír. Z tohto dôvodu argument postráda platnosť.

Účelnosť sveta a života

Pri obhajobe svojej viery tvrdíte a následne sa pýtate: „Boh musí existovať. Aký by bol inak účel sveta a života, ak by neexistoval?“ Je to známy a rozšírený logický klam poukazujúci na dôsledky. Tvrdí, že z presvedčenia alebo teórie vyplývajú (údajne) neprijateľné dôsledky a z toho vyvodzuje, že musí byť mylná. V posledných storočiach ľudského bytia si začíname hlbšie uvedomovať, že vo vesmíre nevládne krásny rád či inteligentný dizajn. Ak vesmír a život nejaký všeobecný účel má, tak je dnes nášmu chápaniu skutočne vzdialený. Nezostáva nám preto nič iné, než mu dať subjektívny účel. Niekto našiel zmysel života v tom, že si založí rodinu a predá svoje skúsenosti ďalším generáciám. Iní zas riskujú, skúšajú svoje možnosti pri prekonávaní rôznych športových rekordoch. Váš argument je preto nesprávny. Svet a život nemusí mať žiadny účel a ak si myslíte, že mať musí, je to len obmedzenie vašej ľudskej fantázie a prikladanie vášmu životu väčšiu dôležitosť, než ju v skutočnosti má.

Jedinečnosť kresťanskej viery

Veríte v jediného kresťanského Boha. Prečo si myslíte, že práve váš Boh je ten pravý? Prečo neveríte v Allaha, Dia, Odina, Urana, Krona, Háda, Poseidóna, Afroditu, Áresa, Aténu, Apolóna, Hélia a ďalších cez dvetisíc iných bohov? Ak by ste sa narodili v oblasti, kde väčšina spoločnosti verí v Allaha, pravdepodobne by ste sa stali moslimami. Ak by ste sa narodili v Indii, tak je dosť možné, že budete veriť v Brahmu a s týmto božským princípom spojenú karmu, reinkarnáciu, nepretržitý kolobeh života (sansáru) a v konečné vyslobodenie z tohto kolobehu (mókša). Vaša viera je teda podmienená tým, kde sa narodíte. Nemôžete ovplyvniť miesto a čas vášho narodenia. Ak argumentujete tým, že by ste verili v kresťanského Boha aj napriek vášmu narodeniu sa v inej spoločnosti, tak nepochodíte. Štatistiky (obrázok zastúpenia vierovyznania) jasne poukazujú na koreláciu medzi náboženským vierovyznaním a územím danej spoločnosti s jej kultúrou, históriou. Neexistuje reálny dôvod myslieť si, že by vás životná cesta bezpodmienečne priviedla k viere v kresťanského Boha.

Kresťanstvo nie je ničím výnimočné. Zahŕňa v sebe prvky, ktoré má taktiež väčšina iných náboženstiev. Faktom je, že veľká masa ľudí podporujúca sa v uctievaní niečoho nadprirodzeného či duchovného (v kostoloch, omšiach, iných náboženských obradoch), zažíva spirituálny zážitok. Spirituálne zážitky prežívajú súčasne katolíci, moslimovia, budhisti, hinduisti, judaisti a omnoho ďalších veriacich. Tým chcem poukázať na to, že čo sa týka spirituálnych zážitkov, je jedno v ktorého boha veríte. Tieto zdanlivo nadpozemské a nadprirodzené zážitky majú takmer všetci veriaci na svete uctievajúci rozličných bohov. Vám sa zjaví panna Mária, moslimom sa prihovára Allah či Mohamed. Vy to však považujete za zázraky a utvrdzujete si tým svoju vieru. Pri hlbšom preskúmaní tohto fenoménu zistíme, že nie je absolútne žiadny dôvod myslieť si, že sa na tom odrezanom pni zjavila panna Mária.

Vyložme karty na stôl. Ak sa mýlim a všetko napísané Biblii je pravdivé, váš kresťanský Boh je skutočný, tak ma čaká večné utrpenie v pekle:

Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! – Matúš 25:41

Podobne to učíte aj na hodinách náboženstva, pričom odvrátenie sa od Boha znamená večné utrpenie, muky a nepredstaviteľné bolesti. Podľa vás som sa dopustil najväčšieho hriechu, pričom priamo porušujem prvé tri božie prikázania. Fakt, že mi je to ľahostajné a v porušovaní týchto troch zákonov pokračujem, by vám malo prinajmenšom naznačovať, ako veľmi považujem vaše dôvody byť katolíkom za irelevantné.

Všemohúci, milujúci a spravodlivý

Je pravdepodobné, že práve v tejto chvíli umiera mladé dieťa v obrovských bolestiach, strachu a utrpení. V žiadnom prípade za svoje utrpenie nemôže. Nemôže za to, že sa narodil v chudobnej krajine, rodine. Nemôže za to, že sa narodil s chorobou, ktorá mu behom pár rokov spraví zo života mizériu. Nemôže za to, že si ten násilník vybral práve jeho, že ho odvlečie, znásilní a napokon zabije. Jeho rodičia sa modlia. Dúfajúc, že ich synovi sa nič nestane, pretože nad ním drží kresťanský Boh ochrannú ruku. Je ich viera správna? Nie je. Možno ich to vnútorne upokojí, avšak ich modlenie nemá faktický vplyv na to, čo sa ich dieťaťu práve deje. Ich modlitby ostanú nevyslyšané. Nevyslyšané ako miliónov ďalších.

26. decembra 2004 nastala tragédia veľkých rozmerov. Náhle tsunami zasiahlo pobrežie juhovýchodnej Ázie (India, Srí Lanka, Maledivy, Bangládeš, Thajsko, Malajzia…). Na niektorých záberoch je vidieť, ako si ľudia obrovskú vlnu filmovali v nevedomosti, aká ohromná sila na nich onedlho udrie. Zomrelo cez 220 000 ľudí. Neustále nás ohrozujú hurikány, povodne, zemetrasenia, tajfúny či sopky. Ujasnime si, že podľa vás je kresťanský Boh všemohúci, milujúci a spravodlivý. Podľa neurovedca a filozofa Sama Harrisa z toho vyplýva niekoľko logických východísk. Ak existuje, tak buď s prírodnými katastrofami nemôže spraviť nič, alebo sa mu nechce. Takže buď nie je všemohúci, alebo je zlý. Niektorí  argumentujú, že Božie činy sú nevyspytateľné. Ak váš Boh existuje, tak áno. Skutočne nevyspytateľné. Pri jeho nevyspytateľnosti však nemožno hľadať ďalšiu z vlastností, ktorú mu pripisujete – spravodlivosť. Pre konečnú obhajobu vašej viery po takýchto logických úvahách argumentujete, že Boha nemožno posudzovať podľa ľudských vlastností. Je však zaujímavé, že celý problém vznikol u vás práve tým, keď ste mu ich dali. Posledné a najracionálnejšie východisko je zároveň najmenej ohavné. Kresťanský Boh je len výplodom fantázie rovnako ako Zeus, Odin, Uran, Kronos, Hádes, Poseidón, Afrodita, Áres, Aténa, Apolón a ostatných cez dvetisíc bohov.

Podľa vás božia milosť spočíva v tom, že nám dal slobodnú vôľu. Slobodná vôľa vychádza z predpokladu, že v minulosti som sa nejako rozhodol a mohol som sa inak. Namiesto študovania ekonomiky som mohol študovať fyziku. Namiesto čokoládovej zmrzliny som si mohol vybrať jahodovú. Sme teda vedomou príčinou našich myšlienok a činov. Žijeme vo svete kauzality, teda príčin a následkov. Niečo sa udeje a tomuto deju predchádzala nejaká príčina, ktorá tiež mala príčinu atď. Skúste sa zamyslieť. Akurát čítate tento list. Kde je príčina tohto stavu? Nie je možné odpovedať, pretože príčina nikdy nekončí. Ukazujú sa tri možnosti nazerania na túto problematiku. Buď je náš čin spôsobený a určený dlhým reťazcom príčin a následkov siahajúcich ešte pred naše narodenie, za ktoré nemáme zodpovednosť, alebo bol spôsobený a určený náhodou, za ktorú tiež nie sme zodpovední. Poslednou možnosťou je prepojenie determinizmu a náhody. Ak by sme náhodu a determinizmus kombinovali akokoľvek, nikde sa nám nezjaví slobodná vôľa v takej miere, v akej si ju predstavujete.

Počas prednášky Sam Harris predložil vysvetlenie. Zoberte si nejakého sériového vraha. Jeho počínanie bolo spôsobené neurofyziologickými procesmi v jeho mozgu, ktoré boli predurčené predošlými príčinami, nad ktorými vôbec nemal kontrolu (či už presne definovaný determinizmus, nevyspytateľná náhoda alebo prepojenie týchto dvoch). Zlé gény, nešťastná príhoda z detstva, stres spôsobený tým, že sa mu nedalo v noci zaspať. Dôležité je uvedomiť si, že tieto veci predchádzajú vedomým rozhodnutiam. Je teda otázka, či spáchal zlo z vlastnej vôle, správna? Pretože ak áno, tak by sa mohol rozhodnúť inak. Mohol sa rozhodnúť, že nezabije ľudí, že nebude mať násilné sklony. Pozrite sa z väčšej perspektívy na kauzalitu a pripisovanie viny alebo odsudzovanie vraha zrazu zmizne. Zmizne v okamihu, keď sa dostanete na príčiny v detstve, alebo ešte pred jeho narodenie. Hovoriť potom o tom, že by sa mohol rozhodnúť inak, je ako hovoriť, že ak by žil v inej krajine, tak by žil v inej krajine. Ak by ste boli tvorení z presne rovnakých atómov, mali jeho skúsenosti, jeho gény, správali by ste sa rovnako ako on a to z rovnakých dôvodov.

Či človek slobodnú vôľu má alebo nemá, s určitosťou nevieme. Avšak ak ju máme, je veľmi obmedzená. Nasvedčujú tomu aj mnohé výskumy [1], [2], [3]. Sam Harris podrobne vysvetľuje problém slobodnej vôle vo svojej knihe Free Will.

Nábožensko-dogmatická morálka

18 Čarodejnicu nenecháš nažive! 20 Kto prináša obetu bohom, okrem jedinému Pánovi, prepadne kliatbe smrti! – Kniha Exodus – kapitola 22

12 Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: 13 „Povedz Izraelitom: „Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje! 14 Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! – Kniha Exodus – kapitola 31

26 Mojžiš sa postavil do vchode do táboriska a zvolal: „Kto je za Pána, ku mne sa!“ I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti. 27 A on im povedal: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: „Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!“ 28 A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov. 29 Potom Mojžiš povedal: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – veď každý bol proti svojmu bratovi -, a preto dnes ste požehnaní!“ – Kniha Exodus – kapitola 32

9 Lebo každý, kto bude zlorečiť svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť Zlorečil otcovi a matke, jeho krv bude na ňom. 10 Kto bude súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť. 13 Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich. 27 Ak niektorý muž alebo žena bude mať v sebe schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú ich a ich krv bude na nich. – Kniha Levitikus – kapitola 20

9 Ak sa kňazova dcéra znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca, bude bez milosti upálená. – Kniha Levitikus – kapitola 21

10 Ukameňuj ho, lebo ťa chcel odviesť od Pána, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. – Kniha Deuteronómium – kapitola 13

Ak by ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo žena v tvojom náručí, alebo tvoj priateľ, ktorý ti je ako vlastný život, tajne zvádzali a hovorili: Poďme a slúžme iným bohom! ktorých si nepoznal ani ty ani tvoji otcovia, 8 bohom okolitých národov, tebe blízkych alebo ďalekých, od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, 9 nepovoľuj mu ani ho neposlúchaj, ani tvoje oko nech sa nezľutuje nad ním, nemaj s ním súcit ani ho nekry, 10 ale musíš ho zabiť. Tvoja ruka nech prvá dopadne naň, aby ho usmrtila, a potom ruky všetkého ľudu. 11 Ukameňuj ho až na smrť, lebo ťa chcel zviesť od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva… – Deuteronómium 13:7-11,13 -16

V týchto a mnohých ďalších úryvkoch z Biblie sa skutočne žiadne “morálne osvietenstvo“ nenachádza. Úryvky sú zo Starého zákona, ktorý stále považujete za neoddeliteľnú časť Svätého písma. Podľa vás sú tieto texty inšpirované Bohom a zachovávajú si trvalú hodnotu, lebo Stará zmluva nebola nikdy odvolaná. Ak ste morálne zodpovední, otvorene ľuďom povedzte, že Starý zákon je dávno neplatný kvôli nechutnej a odpudivej forme nábožensko-dogmatickej morálky. V opačnom prípade priamo schvaľujete násilie, vraždy a genocídy, ktorých ste sa v minulosti dopúšťali. Pre obhajobu Starého zákona argumentujete, že takéto vytrhávanie z kontextu nevypovedá o morálnosti Biblie. Lenže ak by bol kontext akýkoľvek, vety Čarodejnicu nenecháš nažive! či Ukameňuj ho, lebo ťa chcel odviesť od Pána, tvojho Boha, budú stále znamenať to isté. Ak tvrdíte, že Bibliu treba brať obrazne a každý ju chápe inak, nemôžete ju považovať za absolútnu a všeobecnú morálnu pravdu.

Prijatie Biblie ako jedinej morálnej pravdy vedie k iracionálnym a zmäteným predstavám morálky. Pri väčších katastrofách (prírodné, politické problémy, vojny…) ste ochotní uveriť, že dejúce sa zlo majú na svedomí napr. homosexuáli, ktorí sa oddávali hriešnemu pohlavnému styku [4]. Samozrejme, že táto kauzalita nemá žiadne argumentačné zázemie, pričom je len výplodom mysle sfanatizovaných ľudí. Morálneho cítenia tak zmäteného, že ste v minulosti upaľovali ľudí za neexistujúce činy – čarodejníctvo. Svojimi dogmami, ignoranciou a náboženským tabu spôsobujete bolesť a šírenie neopodstatneného strachu. Príkladom z dnešnej doby sú homosexuáli, ktorých ste (a ostatných, ktorí nemajú problém s adopciami detí pármi rovnakého pohlavia) v Pastierskom liste vykresľovali ako “ničiteľov Božej pravdy“. Po tom všetkom, čo som tu už napísal, pripadá vaše vyjadrenie o “Božej pravde“ prinajmenšom úsmevné.

Ďalším príkladom vašej dogmatickej morálky je zhrozenie sa v Pastierskom liste, že v Belgicku odsúhlasili eutanáziu. Vám nejde o elimináciu utrpenia človeka, ba naopak. Zdá sa mi, že si ho užívate. Vaše nábožensko-morálne nastavenie možno priamo korelovať s nenávistným Starým zákonom.

Eutanázia je v medicíne umelé skrátenie ťažkého smrteľného stavu, pričom sa človek zviera v bolestiach a mukách. Fakt, že stále považujete potrat za všeobecne morálne zlý, je dôkazom, že o utrpenie človeka vám skutočne nejde. Ak by ste každej žene idúcej na potrat zákrok odhovorili a postarali sa o finančné problémy, zabezpečili zdravý vývoj dieťaťa s matkou, tak nenamietam. Vašim argumentom je však len konštatovanie, že cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo, že toto učenie sa nezmenilo a ostáva nemenné. Ostávate ľpieť na dvadsať storočí starých zákonoch. Iným, pomerne často používaným argumentom pre obhájenie zákazu eutanázie, je duša človeka. Pozrime sa na to však reálne cez dôkazy. Dôkaz, že človek skutočne má dušu, neexistuje. Dokonca sa neviete zhodnúť ani na tom, kedy človek dušu nadobúda, kde duša sídli (srdce, mozog, celé telo). Sami o nej vediete polemiky a dlhé debaty, pričom ste si ju sami umelo vytvorili v snahe obhájiť ňou všeobecný zákaz eutanázie. Tým sa váš argument stáva neplatným.

Ďalším príkladom dogmaticky zmätenej predstavy morálky je Matka Tereza a vaše “ospevovanie“ jej milosrdnej lásky. Počas svojej reči pri preberaní Nobelovej ceny za mier povedala:

„Najväčším ničiteľom mieru je potrat… Mnoho ľudí si robí veľa, veľa starostí o deti v Indii, o deti v Afrike, kde ich dosť veľa umiera, možno na podvýživu, hlad a tak ďalej, ale milióny umierajú zámerne z vôle matky. A toto je najväčší ničiteľ mieru dnes.“

Morálne nastavenie Matky Terezy bolo vskutku desivé a scestné. Je na počudovanie, ak človeka viac trápi zabitie trojmesačného plodu, než utrpenie detí rozvojových krajín. Bezpochyby ide o ďalší konkrétny prípad človeka, ktorému stál v ceste morálneho myslenia náboženský dogmatizmus.

Postavenie žien v katolíckej cirkvi

Už v minulosti mala katolícka cirkev s prijatím žien problém. Zakladajúci mysliteľ latinského kresťanstva sv. Augustín veril, že Boh stvoril ženu s úmyslom, aby bola podriadená mužovi. V  13. storočí Tomáš Akvinský, prijatím Aristotelovej mienky o rodoch, situáciu ešte zhoršil. Podľa neho boli ženy svojou podstatou menej ako muži, lebo sú stvorené biologicky ako neúplné ľudské bytosti. To malo za následok, že ženy nemohli byť vysvätené, lebo nemohli reprezentovať Krista. Tým boli ženy vylúčené z vedúcich postavení v cirkvi a spoločnosti. Mám na vás, predstavitelia katolíckej cirkvi Slovenska, otázku. Aký argument by ste vytiahli, ak by sa žena chcela stať farárkou či biskupkou? Čo by bolo príčinou odopretia jej titulu farárky či biskupky?

Biblia a desať prikázaní

Často z vašej strany počúvam, že vďaka desiatim prikázaniam sme dnes pomerne vyspelou civilizáciou, pričom tvoria náš morálny základ. Tieto fakty predkladáte pre obhajobu správnosti svojej viery v kresťanského Boha a Biblie. Vatikánsky arcibiskup Piero Marini pri dlhom ospravedlňujúcom prejave povedal, citujem: „Vzhľadom k množstvu hriechov, ktorých sme sa počas dvadsať storočí dopustili, musí byť jednotlivé pojednanie o nich nevyhnutne stručné.“ Žiadal o odpustenie za križiacke výpravy, inkvizíciu, prenasledovanie židov, nespravodlivosť voči ženám, násilné obracanie domorodých obyvateľov na vieru (najmä Južná Amerika) a ďalších približne deväťdesiatštyri odporných zločinov a ohavností, od afrického obchodu s otrokmi, cez priznanie, že Galileo mal pravdu, po upálenie Jána Husa.

Zamyslite sa nad tvrdením, že Biblia je úplne pravdivá, daná od samotného Boha a ukrýva v sebe jedinú morálnu pravdu. Ako je potom možné, že sa ľudia riadiaci touto božskou pravdou dopúšťali ohromných zločinov? Zopakujme si desať prikázaní:

  1. Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.
  2. Nevezmeš meno Božie nadarmo.
  3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
  4. Cti otca svojho i matku svoju.
  5. Nezabiješ.
  6. Nezasmilníš.
  7. Nepokradneš.
  8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
  9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
  10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Prvé tri prikázania nemajú s morálkou absolútne nič spoločné. Sú len odzrkadlením negatívnych ľudských vlastností ako žiarlivosť, urážlivosť a pýcha, aplikovaných na boha. S tými ostatnými nemám problém a riadim sa nimi. Nie však zo strachu z pekla a diabla, ale z mojej morálnej zodpovednosti v tejto spoločnosti. Samozrejme sa riadim aj ďalšími pravidlami, ktoré v desatoro ani nie sú spomínané. V princípe je týchto desať prikázaní napísaných dosť nešťastne a vzhľadom k tomu, že sú od Boha, ktorý stvoril celý vesmír, by som čakal viac. Pre lepšie morálne cítenie nemusíme ísť príliš ďaleko.

Stačí sa pozrieť na Jainizmus, jedno z indických náboženstiev spríbuznené s budhizmom, patriace k najstarším náboženstvám na svete. Jedným úryvkom prekonal nábožensko-dogmatickú morálku celej Biblie:

Unless we live with non-violence and reverence for all living beings in our hearts, all our humaneness and acts of goodness, all our vows, virtues, and knowledge, all our practices to give up greed and acquisitiveness are meaningless and useless.“ “He who harms animals has not understood or renounced deeds of sin… Those whose minds are at peace and who are free from passions do not desire to live at the expense of others.

All beings are fond of themselves, they like pleasure, they hate pain, they shun destruction, they like life and want to live long. To all, life is dear; hence their life should be protected.

If you kill someone, it is yourself you kill. If you overpower someone, it is yourself you overpower. If you torment some one, it is yourself you torment. If you harm someone, it is yourself you harm.

Preklad:

Iba v prípade ak by sme žili bez násilia a v úcte ku všetkým živým veciam v našich srdciach, so všetkou našou ľudskosťou a dobrotou, so všetkými našimi sľubmi a cnosťami a vedomosťami, tak je všetka naša snaha vzdať sa chamtivosti a hrabivosti bezvýznamná a nepoužiteľná. Ten, ktorý ubližuje zvieratám, nemá pochopenie ani snahu vzdať sa hriešnych skutkov… Tí, ktorí myslia v mieri a ktorí sa oslobodili od hnevu, si neprajú žiť na úkor druhých.

Všetky bytosti sú k sebe láskavé, majú radi potešenie, nenávidia bolesť, vyhýbajú sa deštrukcii  a majú radi život a chcú žiť dlho. Pre všetkých je život drahý; preto by mal byť život chránený.

Ak niekoho zabiješ, si to ty kto zomrel. Ak niekoho premôžeš, si to ty kto bol porazený. Ak niekoho mučíš, si to ty kto je mučený. Ak niekomu ubližuješ, si to ty komu je ubližované.

Hoci Jainisti verili v rôzne nereálne javy, ich cit pre dobro a humanizmus je veľkolepý. Len si predstavte ako by svet v minulosti a dnes vyzeral, ak by sa ľudia neriadili násilnou a morálne pokrivenou Bibliou, ale textami Jainistov.

Je ateizmus “kultúra smrti“?

Pri argumentácii k obhajobe vašej viery v kresťanského Boha a Biblie tvrdíte, že bez Jeho pravidiel by sme nevedeli, čo je dobré a čo zlé. Vlastne tvrdíte, že bez Biblie a desiatich prikázaní, by sme sa nevedeli morálne správať, mali by sme pokrivené morálne hodnoty.

Predovšetkým treba zistiť, z čoho pramenia naše morálne súdy. Aké psychologické procesy prebiehajú, keď vynášame morálne súdy o tom, čo je dobré a čo zlé? Je dosť možné, že pri morálnych rozhodnutiach vychádzame z nevedomých princípov. Vezmime si dva príklady, keď sa električka rúti po koľajniciach. Ak ju nikto nezastaví, prejde a zabije päť ľudí. Jeden človek, ktorý stojí vedľa koľajníc odskočí a prehodí výhybku. Tým nasmeruje električku na vedľajšiu koľaj, kde zabije jedného človeka, ale ušetrí život piatim. Väčšina ľudí si myslí, že je morálne prípustné ublížiť jednému človeku na úkor piatich. Ďalší príklad, keď sestrička príde za lekárom a povie: „Pán doktor, máme piatich pacientov v kritickom stave a každý z nich potrebuje nejaký orgán na prežitie. Do nemocnice akurát prišiel zdravý človek, tak môžeme vziať jeho orgány a zachrániť tých piatich?“ V tomto prípade nikto nepovie, že je to správne. A pritom v oboch prípadoch môže váš skutok zachrániť päť ľudí, pričom jednému ublíži. Ľudia rôzneho náboženského presvedčenia, veku a vzdelania väčšinou nevedia vysvetliť, prečo sú tieto prípady odlišné. Je preto možné, že existuje druh nevedomých procesov, ktoré riadia naše morálne súdy napriek tomu, že nie sú sprístupnené vedomej časti mysle. Dokonca niektoré druhy primátov na Zemi, ktoré sú človeku podobné (predovšetkým šimpanzy), vykazujú určité morálno-spoločenské aspekty, ako náklon na stranu svojmu vlastnému druhu, netolerancia voči vraždám a krádežiam. Preto je nepravdepodobné, že by sme sa pri absenciiBiblickej morálky nevedeli rozhodnúť čo je, a čo nie je morálne správne.

Často hovoríte, že pri silnej racionalizácii, vedeckosti či ateizme, spoločnosť začne morálne upadať. Ako príklady spomínate Adolfa Hitlera, Stalina či Mao Ce Tunga, alebo politické systémy komunizmus a nacizmus. Chcem podotknúť, že hoci Hitler podľa vás (web pre obhajobu kresťanstva) pravdepodobne nebol kresťanom, jeho morálny úsudok bol len nahradený inou formou dogmatizmu a nikdy títo ľudia nie sú osobitne racionálni. Reálny komunistický systém sa vyznačoval totalitou, teda vládou jednej komunistickej strany, prehnanou štátnou byrokraciou, odbormi ako pomocným nástrojom vlády, zachovaním triednych rozdielov, prinajmenšom na úrovni vládnuca vrstva proti ostatným, zachovaní deľby práce a povýšením marxizmu na akési náboženstvo či štátnu ideológiu.

Na webe ateisti.sk sa môžete dočítať, že ateizmus nie je ideológiou a od všetkých ideológií sa dištancuje. Ateizmus tiež nie je viera, rovnako ako nezbieranie známok nie je koníček a nefajčenie zvyk. Ateisti nemajú žiadneho vodcu ani lídra, hoci môžete namietať, že vodcami sú napr. Richard Dawkins, Lawrence Krauss, Sam Harris či Christopher Hitchens. Oni sú však len mentori, ktorí vďaka svojim prácam a pôsobnosti mnohých ľudí inšpirujú. Pre vás sú ateisti zástancovia “kultúry smrti“, ľudia odvrátení od kresťanského Boha. Neopodstatnene tým rozosievate nenávisť a strach do myslí jednotlivých veriacich. Vo svojom Pastierskom liste, ktorý bol predovšetkým plný agresie, nenávisti a napísaný za účelom šírenia strachu, tvrdíte, že kedysi učitelia vnucovali deťom ateizmus. Chcem zdôrazniť, že každé dieťa sa bez výnimky rodí ako ateista, pričom vy mu následne vnucujete náboženský dogmatizmus.

Záver

„Demokracia bez verejnej informovanosti neexistuje a existovať nemôže.“ – Michail Sergejevič Gorbačov

Ak chceme žiť v demokratickej krajine, musíme dbať na verejnú informovanosť, aby sa ľudia mohli rozhodovať čo najrozumnejšie a najobjektívnejšie. Verejnosť musí byť informovaná a vzdelaná. Ak je verejnosti predkladaná len jedna z mnohých ciest, z demokracie sa stáva totalita.

Filozof a spisovateľ Daniel Dennett počas prednášky TED informoval, že okrem učenia sa dejín, matematiky, slovenčiny, fyziky, chémie, biológie a iných dôležitých predmetov podporujúcich intelektuálny rozvoj detí, mali by sa učiť aj fakty o všetkých náboženstvách sveta. Nemá na mysli ďalšie hodiny náboženskej výchovy, ale faktické informácie o všetkých náboženstvách sveta, o ich svätých knihách a pôvode kníh, o presvedčení, o príkazoch a zákazoch, o vplyve na spoločnosť a morálne hodnoty. To všetko bez rôznych ideologicko-dogmatických prifarbení. Rodičia, svoje deti nevlastníte, ale vychovávate. Preto by ste z nich nemali za každú cenu robiť nasledovníkov svojej ideológie, filozofie či presvedčenia, a to za cenu ich neinformovanosti. Z týchto dôvodov nikdy nepochopím rozhodnutie rodiča ihneď po narodení pokrstiť svoje dieťa.

Predstavitelia katolíckej cirkvi Slovenska, vedzte, že počet kritických článkov, listov či videí bude z radov agnostikov a ateistov pribúdať. Budeme s vami viesť intelektuálny boj dovtedy, pokiaľ neprestanete ľudí neopodstatnene zastrašovať a psychicky týrať.

Tento list by som rád ukončil peknou myšlienkou astrofyzika Neila deGrasse Tysona a brazílskeho fyzika Marcela Gleisera. Dúfam, že vám budú inšpiráciou:

N. dG. Tyson:

„Najohromujúcejší fakt je poznatok, že atómy tvoriace život na Zemi, atómy tvoriace ľudské telo, sú produktom pecí, ktoré varili ľahké prvky na ťažké vo svojich jadrách, pri extrémnych teplotách a tlaku. Tieto hviezdy, tie masívne z nich, sa stali po čase nestabilnými, skolabovali a následne explodovali, rozmetajúc svoje vnútra naprieč galaxiou. Vnútra tvorené uhlíkom, dusíkom, kyslíkom a všetkými základnými prísadami života. Tieto prísady sa stanú súčasťou plynných mračien, ktoré skondenzujú, zrazia sa a sformujú ďalšiu generáciu slnečných sústav, hviezd s obiehajúcimi planétami. Tieto planéty v sebe majú prísady života.

Takže keď sa pozriem na nočnú oblohu, tak viem, že sme súčasťou vesmíru. Sme v tomto vesmíre. No možno dôležitejšie než tieto dva fakty je, že vesmír je v nás. Mnoho ľudí sa cítia malí, pretože sú drobní a vesmír je obrovský, ale ja sa cítim veľký, pretože moje atómy pochádzajú z tých hviezd. Je tu úroveň prepojenia. To je to, čo v živote chcete. Chcete sa cítiť prepojení, chcete sa cítiť dôležití, chcete cítiť, že sa podieľate na tom, čo sa deje, na aktivitách okolo vás. To je presne čím sme, už len preto, že žijeme.“

M. Gleiser:

„Vo svetle objavov posledného desaťročia stačí len otvoriť oči a všimnúť si, že príbeh sa začal rozvíjať iným smerom: Nejde v ňom o to, že špeciálny vesmír zrodil špeciálne bytosti. Ide o to, že obyčajný vesmír zrodil špeciálne bytosti.
Čím ďalej sa skôr dozvedáme, že neexistuje žiadny veľkolepý plán, žiadny kozmický projekt, žiadne všeobsiahnuté vysvetlenie nášho vesmíru. Je tu, aj keď by nemusel.
Vesmír, ktorý sa vynoril z bublinky a zhodou náhod obsahoval to správne zloženie dôležité k tomu, aby okamžite neskolaboval v ničotu. Prežil a skrz interakcie svojich hmotných zložiek umožnil vznik štruktúr. Ich narastajúca zložitosť následne vyústila v živé bytosti. Rád, ktorý pripisujeme prírode, je rádom, ktorý hľadáme v nás samých. Svet je nádherný len preto, lebo o ňom premýšľame.“

Komentář

  1. Odpovědět

  2. Od TvojOponent

    Odpovědět

    • Odpovědět

      • Odpovědět

      • Od TvojOponent

        Odpovědět

        • Od Anonym

          Odpovědět

          • Od TvojOponent

            Odpovědět

  3. Odpovědět

    • Odpovědět

      • Od TvojOponent

        Odpovědět

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.