Časť života a prepojenie
Narodenie a smrť. Dve strany jednej mince, v rôznych prípadoch rozlične hrubej. Začína sa život narodením a končí smrťou jedinca? Nemyslím si to. Začala a skončila totiž len malá časť života. Život samotný začal pred miliónmi rokov a stále pokračuje. Berie tento pohľad človeku zmysel? Berie to človeku výnimočnosť?
Myslím si, že sa človek z nejakého dôvodu potrebuje cítiť významný. Aj preto sme si vymysleli mnohých bohov, ktorých sme uctievali a uctievame, pretože nás stvorili. Stvorili na svoj obraz, pretože sa im zdal vesmír prázdny. My sme ho naplnili krásou, našou veľkoleposťou. Niekomu táto významovosť nestačí a súperí s ostatnými ľuďmi tejto planéty. Akumuluje materiálne bohatstvo, čím získava vyššie postavenie v spoločnosti. Je veľmi smutné, že kvôli týmto povrchným a iracionálnym predstavám nadradenosti a významovosti život trpel a trpí. Tieto ľudské výmysly nie sú nutne potrebné. Spôsobujú rozdelenie spoločnosti, nie súdržnosť a pochopenie. V myšlienke života ako celku, ktorý začal pred miliónmi rokov, cítiť istý druh prepojenia, ekvivalencie. Všetci na tejto Zemi, možno aj inde vo vesmíre, sme len drobnými časťami jedného života. Či je to strom, kvetina, mravec, sliepka, pes, opica či človek. Tvoríme malé časti obrovského systému, ktorý sa rozširuje a zväčšuje svoje konáre.
Vymysleli sme, že máme slobodnú vôľu. Tak naivné. Sme tak sebeckí, až si myslíme, že svoje myšlienky a činy vo veľkej miere ovplyvňujeme. Prejav slabosti. Neustále sa cítime malí a bezvýznamní. Veď čo iné nás môže oddeľovať od ostatných zvierat, keď nie slobodná vôľa a odlúčenie sa od pudového správania? Každý je iný, čo je spôsobené obrovskou komplexnosťou a rôznorodosťou našich mozgov, génov, rozličnými situáciami, ktoré sa nám priplietli pod nohy. No v spoločnosti môžeme vidieť jasné vzorce správania, ktoré spolu zdieľame. Človek je vo veľkej miere, možno v celkovej, v pasci. V zajatí svojich činov a myšlienok, ktoré nemôže ovplyvniť do takej miery, do akej by chcel. Začnime inak.
Začnime s tým, že život nemôže za svoje činy a myšlienky. Ak nás popŕhli žihľava, nemôže za to. Ak nám zje pes obed, nemôže za to. Ak nám niekto nadáva, nemôže za to. Pri tomto pohľade pocit krivdy a hnevu na dotyčný kúsok života zmizne. On bol len ovplyvnený obrovskou kauzalitou príčin a následkov. Výsledkom je jeho konkrétny stav. Kauzalita, ktorú nemohol nijak ovplyvniť, pretože siaha až pred jeho zrodenie. Nehľadiac na to, či sú vesmírne deje striktne deterministické, striktne náhodné či sú prepojené determinizmom a náhodou súčasne. Zrazu príde ľútosť a potreba pomôcť, pretože rovnaký kúsok života, akým som aj ja, sa stal obeťou časopriestorového behu udalostí.
Aj napriek tomu, ak si toto uvedomujeme, naša myseľ nás môže zmiasť. Nahneváme sa a na život okolo nás sme negatívni. V takom prípade sme v podstate negatívni aj na seba samých. Tým, že nadávam niekomu inému, nadávam sebe samému. Vtedy máme nad sebou možno ešte menšiu kontrolu, než v iných prípadoch. Preto okolo seba potrebujeme niekoho, kto nás usmerní, upokojí nás. Pomôže nám, pretože sme sa stali obeťou. Ak nikto taký okolo nás nie je, musíme to prečkať vo svojom vnútri, vo svojej hlave.
Kvôli tomu, že svoj život považujeme za svätý, za nadradený a výnimočný pomocou umelých a iracionálnych metód, vzniká zbytočné utrpenie. Život, ako jeden obrovský celok, začal pred miliónmi rokov a umožnil jednému druhu na Zemi skúmanie samého seba. V podstate vesmír umožnil skúmanie samého seba. Podobne, ako sa má zviera či rastlina ku životu, tak sa má život ku vesmíru. Je to z dôvodu, že naše atómy boli tam hore, v obrovských a masívnych hviezdach, ktoré skolabovali a vybuchli, pričom svoje vnútornosti vystrelili do priestoru. Časti tých hviezd sú v nás. Môžeme vytvoriť nové vzorce správania, ktoré povedú k súdržnosti a pochopeniu. Nie slobodnou vôľou. Naprogramovaním svojich mozgov na odlišné myšlienky pomocou kauzality udalostí. Keď v nás nepríjemný kúsok života nevyvolá pocit hnevu, ale pocit pomoci. Všetko, čo k tomu potrebujeme, si nosíme v hlavách.
Tento článok sme vám priniesli v spolupráci s Exsisto Sapiens.
