Slobodná vôľa – existuje?

Každý deň premýšľame nad tým, čo spravíme o nejakú chvíľu. Vo svojom živote robíme dôležité rozhodnutia ako sú voľba partnera, školy, alebo zamestnania. Do akej miery sa však rozhodujem “ja sám“? Má človek vôbec možnosť nezávislého rozhodovania pri svojich každodenných činnostiach? Do akej miery záleží len odo mňa rozhodnutie, čo si dám na raňajky? Máme slobodnú vôľu? Moderná veda nám môže lepšie vysvetliť chápanie slobodnej vôle či morálky.

Slobodná vôľa

Odkiaľ sa pojem “slobodná vôľa“ vzal? Pravdepodobne je tu už dlho a doteraz ani nebola príčina o slobodnej vôli pochybovať. Slobodná vôľa vychádza z predpokladu, že v minulosti som sa nejako zachoval (rozhodol sa) a mohol som sa inak. Namiesto študovania ekonomiky som mohol študovať fyziku. Namiesto čokoládovej zmrzliny som si mohli vybrať jahodovú. Ďalším predpokladom je to, že sme vedomou príčinou našich myšlienok a činov. Inak povedané – najprv na niečo myslíme a potom to vykonáme. Najskôr myslím na jedlo a potom sa idem najesť. Najskôr myslím na pohyb a potom sa niekam pohnem.

Avšak už teraz vieme, že tieto predpoklady sú jednoducho zlé a nepravdivé. Žijeme vo svete kauzality, teda príčin a následkov. Niečo sa udeje a to predchádzala nejaká príčina, ktorá tiež mala príčinu atď. Skúsme sa zamyslieť.

Čítate teraz tento článok. Čo bola tá príčina, ktorá túto skutočnosť spôsobila? Nie je možné odpovedať, pretože príčina nikdy nekončí. Ukazujú sa nám tu tri možnosti nazerania na túto problematiku. Buď je náš čin spôsobený a určený dlhým reťazcom príčin a následkov  (siahajúce ešte pred naše narodenie), za ktoré nemáme zodpovednosť, alebo bol spôsobený a určený náhodou, za ktorú tiež nie sme zodpovední. Poslednou možnosťou je prepojenie determinizmu a náhody. Ak by sme náhodu a determinizmus kombinovali ako chceme, nikde sa nám nezjaví slobodná vôľa v takej miere, v akej si ju predstavujeme.

Zoberme si teraz nejakého sériového vraha (pokojne aj Hitlera). Kvôli nemu prišlo o život veľké množstvo ľudí. Jeho počínanie bolo spôsobené neurofyziologickými procesmi v jeho mozgu, ktoré boli – ako som vyššie vysvetlil – predurčené predošlými príčinami, nad ktorými vôbec nemal kontrolu. Zlé gény, nešťastná príhoda z detstva, stres spôsobený tým, že sa mu nedalo v noci zaspať. Dôležité je uvedomiť si, že tieto veci predchádzajú vedomým rozhodnutiam.Je teda otázka či spáchal zlo z vlastnej vôle správna? Pretože ak áno, tak by sa mohol rozhodnúť inak. Mohol sa rozhodnúť, že nezabije ľudí, že nebude mať násilné sklony. My tú slobodnú vôľu vrahovi pripisujeme a následne ho odsudzujeme. Pozrime sa však z väčšej perspektívy na kauzalitu. Pripisovanie viny, alebo odsudzovanie zrazu zmizne. Zmizne v okamihu, keď sa dostaneme na príčiny v detstve, alebo ešte pred jeho narodenie. Hovoriť potom o tom, že by sa mohol rozhodnúť inak, je ako hovoriť, že ak by žil v inej krajine, tak by žil v inej krajine, alebo ak by žil v inom vesmíre, ta by žil v inom vesmíre.

Predstavme si, že sme ním, že sa skladáme presne z jeho atómov. Každý jeden atóm tvoriaci jeho telo je naším. Ako by sme mohli vzdorovať chuti zabíjať? Nie sme priamo zodpovední za svoje činy. Skôr sme sa stali obeťami okolností, príčin a následkov, náhody, ktoré nakoniec vyvrcholili v daný stav, keď má človek nutnosť zabíjať. Ak by sme teda boli tvorení presne z rovnakých atómov, mali jeho skúsenosti, jeho gény, chovali by sme sa presne rovnako ako on a to z rovnakých dôvodov.

Morálka

Táto skutočnosť je pre veľa ľudí znepokojivá. Je znepokojivé si pripustiť dôležitosť náhody, alebo determinizmu, pretože to úplne mení naše chápanie morálky.

Nášmu sériovému vrahovi napr. nájdu nádor na mozgu, ktorý spôsoboval jeho nutkanie zabíjať. Naša schopnosť pripisovať mu vinu za to čo robil, by bola automaticky potlačená. Brali by sme ho ako obeť prírody. Obeťou je však aj vtedy, ak náhodné udalosti v jeho živote, ktorým nemal ako zabrániť, jeho gény, formovanie spoločnosťou vyústilo k daným činom a myšlienkam. Ak by sme úplne chápali nervovej sústave mozgu nejakého vraha, tak by sme presne mohli vidieť a sledovať, ako sa časom prenášajú zlé gény, ako sa postupne formuje štruktúra jeho mozgu.Nakoniec by to malo rovnakú váhu zbavenia zodpovednosti, resp. nazerania na vinu, ako pri nájdení nádoru na mozgu.

Niektorí vravia, že ku slobodnej vôli stačí to, že vrah chce vedome spáchať vraždu.Z vedeckého a morálneho hľadiska to však nedáva vôbec zmysel. Kde je tá slobodná vôľa, ak človek robí to čo chce na základe pudu, ktorý bol určený predošlými príčinami? Nemohol ich očakávať, nemohol sa im vyhnúť a nemohol si vybrať. Na ich vzniku nemal absolútne žiadny podiel. Sam Harris to prirovnal k tvrdeniu: „Bábka je slobodná, pokiaľ miluje svoje šnúrky.“.

Psychológia

Tento vedecký pohľad má aj psychologické dôsledky. Ľudia majú ilúziu o tom, že sa rozhodujú sami na základe slobodnej vôle.  Niektorí tvrdia, že sme oveľa viac, než len súhrn všetkých nevedomých činností v našom mozgu. Je to však ako tvrdenie, že sme z hviezdneho prachu. Áno sme, ale ako hviezdny prach sa necítime a to, že to vieme, neriadi naše etické zásady. Nemôžeme si predsa brať na svedomie náš nevedomý psychický život.

Ďalej sme sa možno stretli s vyjadrením, že stačí ak danú vec vykoná človek a tým pádom je vinný. Inak povedané, že za všetko čo sa deje v našom tele (čo spravíme naším telom) sme zodpovední . Tým pádom by sme mu za vinu pripísali aj jeho nevedomú myseľ, ktorá ho koniec koncov donútila spraviť daný čin. V skutočnosti robíme mnoho nevedomých “rozhodnutí“ práve teraz. Kto si z vás čitateľov práve teraz vyberá červené krvinky, alebo riadi ich schopnosť zrážať sa pri porezaní? No nikto a dúfame, že to za nás robí naše telo. Ak by sa niečo stalo a zrážanlivosť by sa porušila, alebo by telo prestalo produkovať červené krvinky, nemohli by sme za to. Neboli by sme za to zodpovední a stali by sme sa obeťou. Preto tvrdenie, že som zodpovedný za to čo spravím ja – ako súčasť všetkého čo sa v mojom tele deje – je nesprávna.

Experimenty

Tím vedcov na čele s neurovedcom Johnom Dylanom Haynesom robili experiment – skúmali mozog človeka. Počas experimentu subjektu púšťali na obrazovke 3 náhodné písmená. Subjekt reagoval na písmená stlačením červeného gombíka na pravej, alebo ľavej strane. Scanner ukázal, že sa subjekt rozhodol vykonať danú činnosť skôr (cca o 1 sekundu), než ju vykonal. Scanner však ukazoval ešte jednu krivku mozgovej aktivity – nevedomú aktivitu – a tá začínala omnoho skôr, než vedomá. Človek mal úplnú ilúziu o tom, že sa rozhoduje sám na základe slobodnej vôle.

Tu je ukážka experimentu:

Čím ďalej tým viac sa dozvedáme aj o tom, že naše správanie, naša pamäť, alebo duševný výkon sa dá zmeniť aj šálkou teplého nápoja. Nasledujúce experimenty dokázali, aký krehký nástroj mozog je.

John A. Bargh z univerzity v Yale zvolal svojich študentov. Dostali za úlohu vytvárať vety, ktoré budú obsahovať  špecifické slová. Jedna skupina dostala príjemné slová – ohľaduplný, zdvorilý, trpezlivý… Druhá skupina dostala nepríjemné slová – hrubý, agresívny, narušiť… Potom títo študenti mali svoje vety odoslať učiteľovi, ktorý stál na chodbe. Tento učiteľ sa však rozprával s iným pedagógom a študentov ignoroval. Výsledok? Drvivá väčšina študentov s pozitívnymi slovami do rozhovoru medzi ním a pedagógom vôbec nevstúpila. Všetci ostatní študenti s negatívnymi slovami do konverzácie vstúpili – v priemere po piatich minútach.

Ďalší experiment sa odohral na chodbe s hrnčekom teplého a studeného nápoja. Asistent žiadal študentov, aby mu podržali šálku čaju, raz horúceho, inokedy studeného. Potom týchto študentov zastavovali a pýtali sa ich, ako na nich asistent pôsobil. Tí, ktorí držali studený nápoj, asistenta hodnotili ako „citovo chladného“, na prvý pohľad ako sebeckého a veľmi neprístupného. Tí, ktorí držali teplý nápoj, mali k asistentovi pozitívny vzťah a považovali ho za „úprimného, milého a kamarátskeho“.

Kde je teda slobodná vôľa?

Doporučené zdroje:

http://www.national-geographic.cz/detail/svobodna-vule-neexistuje-dukazem-je-priming-12694/#.U3tYHfl_uSq
https://www.youtube.com/watch?v=rcfd-OZB5ig 
http://www.nature.com/news/2011/110831/full/477023a.html
http://www.samharris.org/
https://sites.google.com/site/hayneslab/people/john-dylan-haynes

Komentář

  1. Od Simona

    Odpovědět

  2. Odpovědět

  3. Odpovědět

  4. Od Martin Koloušek

    Odpovědět

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.